Behaviorálna medicína ako súčasť rehabilitácie kardiovaskulárnych ochorení

• Autorzy: I. Ištoňová , M. Palát , K. Kociová , A. Kiško

Warianty tytułu

Behavioural Medicine as a Part of the Rehabilitation Practises in Cardiovascular Diseases

• Języki publikacji: SK

Abstrakty

EN

Cardiovascular diseases are the most common causes of high mortality and invalidity in developed countries. That is why there is a great interest in preventive therapeutic methods that help to modify neural control of cardiovascular system by means of biological and behavioural practices. Behavioural medicine comes from the biopsychosocial model. The understanding of biopsychosocial factors helps to succeed in complex therapeutic care of cardiac patients. The aim of the presented article is to summarize theoretical knowledge in field of behavioural medicine and its possible practical use in rehabilitation of the patients with cardiovascular diseases.(original abstract)

Słowa kluczowe

EN

Illness; Medicine; Behaviourism

PL

Choroby; Medycyna; Behawioryzm

• Czasopismo: Humanum. Międzynarodowe Studia Społeczno-Humanistyczne
• Rocznik: 2009
• Numer: nr 3 (3)
• Strony: 407--416

Twórcy

autor

I. Ištoňová

autor

M. Palát

autor

K. Kociová

autor

A. Kiško

Bibliografia

• Cannan, R. et al. Principles of psychosocial rehabilitation. Psychosocial Rehabilitation Journal, Vol. 11, April 1988, 4, p. 61.
• Hemingvay, H., marmot, M. Psychosocial faktors in the etiology and prognosis of coronary heart disease, West J Med, 171, 1999, p. 342 - 350.
• Hošek, V. Psychologie odolnosti. Praha: Univerzita Karlova 1997. 70 s. ISBN 80-7066-976-4.
• Kandel, E. R. The molecular biology of memory storage: a dialogue between genes and synapses, Science, Vol. 294, 2001, 11, p. 1030 - 1038.
• Kandel, E. R. Neuroscience: breaking down scientific barriers to the study of brain and mind. Science, Vol. 290, 2000, 10, p. 1113 - 1120.
• Krivulka, P. Biologická spätná väzba tepovej frekvencie v terapii kardiovaskulárnych neuróz. In: Bratislavské lekarské listy. ISSN 0006- 9248. 1984. č. 2, s. 1 - 7.
• Ondečková, M. Vybrané psychosociálne faktory v rehabilitácii pacientov po infarkte myokardu. 2004. Rigorózna práca. 90s.
• Palát, M. Princíp komprehenzívnosti a dvojdimenzionálny terapeuticko-rehabilitačný pristup u chronických ochorení. In: EuroRehab. ISSN 1210-0366. 2005. roč.XV, č. 3-4, 68-70s.
• Palát, M. Behaviorizmus, behaviorálna medicína, behaviorálna terapia, In: EuroRehab. ISSN 1210-0366. 2002. roč.XII, č.3, s. 131 - 132.
• Pidrman, V. Deprese a kardiovaskulární ochoření. Vyd.1. Praha: MAXDORF s.r.o., 2001, 42s. ISBN 80-85912-49-X.
• Shapiro, D. Biofeedback and behavioral medicine in perspektive, Biofeedback and Self-Regulation, Vol. 4, 1979, 4, s. 371-381.
• Skorodenský, M. et al. Psychologické rizikové faktory ischemickej choroby srdca. Vyd.1. Bratislava: VEDA 1991. 195s. ISBN 80- 224-0335- 0.
• Skorodenský, M., takáč, P. Behaviorálna medicína v historickom kontexte rozvoja biomedicínskych vied. In: EuroRehab. ISSN 1210-0366, 2002, č.3. roč.XII, 132 - 138.
• Šamánek, M., urbanová, Z. Prevence aterosklerózy v dětském věku. 1.vyd. Praha: Galén 2003. 235 s. ISBN 80-7262-229-3.
• Šimon, J. et al. Epidemiologie a prevence Ischemické choroby srdeční. 1. vyd. Praha: GRADA PUBLISHING spol. s. r. o. 2001,264s. ISBN 80-247- 0085-9.
• Takáč, P. Vzťah rehabilitácie a behaviorálnej medicíny. In: EuroRehab. ISSN 1210-0366. 2002. č.3. roč.XII, s. 139 - 145.
• Williams, R. B. Neurology, cellular and molecular biology, and psychosomatic medicine, Psychosom. Med, 56, 1994, p. 308 - 315.